*Knock, Knock* "Who's there?" "Housekeeeepin'"

5 May 2019

Aby to tu nebolo len o výletoch a milkshakoch, poďme sa pozrieť na to, čo som vlastne celú tú dobu stvárala v práci.

Náš prvý tréningový týždeň sme mali s Mexičankou Máriou, ktorá robí v Enchantmente už 5 rokov. Na tréningu nás s Veronikou rozdelili. Ona robila s Annou - našou spolubývajúcou, stratenou a následne nájdenou Poľkou, ktorú môžeš poznať z článku o našom letiskovom dobrodružstve. Ja som tréning absolvovala s Maďarkou Amandou a Poľkou Kamilou. Mária žije v Sedone síce už niekoľko rokov, ale vie len tak lámavo po Anglicky. Buď to, alebo sa jej len s nami nechcelo moc rozprávať.


Typické ráno na oddelení Housekeepingu vyzerá asi nasledovne:

Najprv si odložíš všetky veci do skrinky, ktorá sa otvára komplikovanejšie ako trezor v národnej banke. Všetci rebeli, /including me/ si niekam zašijú mobil a snažia sa zaplniť všetky svoje vačky mydielkami, coastermi, perami, sáčkami a všetkým možným, aby zamaskovali tú vypuklinu vo vačku. Aby sme ráno ušetrili čas, do práce už rovno chodíme v uniformách, v ktorej vyzerám ako pochabý väzeň z Azkabanu.

Ďalším krokom je navštíviť v kancelárii dispečerku Glóriu, ktorá na každý deň pripravuje zoznamy izieb, ktoré treba upratovať.

V tomto momente väčšinou zistíš, či tvoj deň bude znesiteľný alebo kompletne na prd. Vyfasuješ lístok na ktorom máš vypísané tvoje izby + kto je tvoja dvojička v ten deň. Po čase sa totiž prestriedaš s viacerými ľuďmi a zistíš, kto je v pohode a kto je „postrach Denis“ :D Navyše podľa čísiel izieb už aj tušíš, ktorú máš „areu“ a či máš jednoduché izby s gaučom alebo celé trojizbové apartmány, zvané casity. Ďalším strašiakom boli supervisori, ktorí chodili kontrolovať všetky izby a keď našli niečo zanedbané, mali možnosť poslať nás späť. Tiež po čase zistíš, kto to až tak neprežíva, a kto ťa vie zhaniť aj za to, že si pomaly neodtiahla celú posteľ a nepovysávala aj tam.

Keď úspešne nájdeš podľa lístočka svojho kolegu a svoje autíčko, začína sa vojna o „sheety“ a „duvety“. V preklade, musíš svoje autíčko naložiť na celý deň posteľným prádlom, uterákmi a naplniť tašku mydielkami, kávičkami, cukrami, perami, vatovými tyčinkami, hubkami a všetkým čo na izbe musíš dokladať.

Ráno je každý krát zavŕšené bojovou poradou v práčovni, kde energická a vtipná žena Doreen dáva epickú speech o tom, čo nás v ten deň čaká a neminie. Následne nasadáš do golfového autíčka, vyzdvihneš si klúče, načapuješ vodu s ľadom a vrháš sa do víru upratovania.

Práca bola väčšinou rozdelená tak, že my ako nováčikovia sme mali na starosti spálne, prípadne obývačky, a starší členovia tímu robili kúpeľne. Ako prvé sa vždy ustlala posteľ, ktorú sme robili vo dvojici. Medzi moju hlavnú náplň práce patrilo utieranie prachu, dokladanie kávy, čajov, mliečka a 30 druhov cukrov ku kávovaru, pozametať balkón, povysávať, spraviť prúžky na gauči a v prípade „stayoverov“ aj vyniesť odpad. Nočnou morou boli izby, súčasťou ktorých boli kuchyne. Tie ma niekedy dokázali zdržať aj na celú pol hodinu, ktorú som mala na celú izbu.


Izby sa delili nasledovne:

Stay over – izby, v ktorých momentálne bývajú hostia a vyžadujú priebežný servis. Na tieto izby sme podľa časového plánu mali celkovo cca 15 minút a každý sa tešil keď ich mal na zozname čo najviac.

Stay over – DND – v prípade, že si hostia neželali v daný deň servis, vyvesili na klučku štítok „ please, do not disturb“. Vždy som takmer spustila oslavné tance, keď som si našla tú visačku :D

Check out – izba, ktorú hostia práve opustili a treba ju úplne upratať. Pred nami ju zvyčajne navštívi „Houseman“, ktorý zvlečie periny a zoberie všetky smeti. Na check outy sme mali cca pol hoďku.

Check out arrival – izba, ktorú opustili hostia a ešte v ten deň sa do nej idú nasťahovať noví. Tieto izby mali zvyčajne prednosť, keďže museli byť ready, kým prídu noví hostia.

VIP, V2, V3 – najnenávidenejšie typy izieb, ktoré keď si niekto našiel na liste, cítil sa ako keby dostal čierneho Petra. Prach musel byť vymietnutý z každej škárky, na zrkadle si musel vidieť odraz svojej duše a nábytok vyleštený leštidlom. Kontrolovať ich chodili samotné vedúce housekeepingu a obávaná Clarissa už dohnala k šialenstvu nejednu upratovačku. Tieto izby boli vyhradené pre prominentných zákazníkov, prípadne pre verných zákazníkov, ktorí už sú v Enchatmnente po tretí krát.

IMG_1012.JPG
IMG_1012.JPG
IMG_9933.JPG
IMG_9933.JPG
IMG_9156.JPG
IMG_9156.JPG
IMG_9320.JPG
IMG_9320.JPG
IMG_9160.JPG
IMG_9160.JPG
IMG_9810.JPG
IMG_9810.JPG

Poďme sa teda pozrieť na to ako som zvládala svoj prvý tréningový týždeň.

18.06.2018

Prvý deň sme upratali asi 6 izieb. S babami sme si mysleli, že je to veľmi veľa a nevládala som ani dýchať. Kika s Biankou nás na obede pobavene sledovali a smiali sa nám, že neskôr ich za deň budeme mať aj 20. Well, shit. Je to 5 hviezdičkový hotel, takže si dávajú veľmi záležať na malých detailoch, napríklad ako sa skladajú malé uteráčiky, zoraďujú mydielka, a podobné veci. Izby sú krásne, ide z nich taký dobrý "cosy" feeling a všetky majú krásny výhľad, keďže z každej strany sú tie hory. Najviac zo všetkého sa mi páči keď sa vozíme v golfových autíčkach po celom rezorte z izby do izby. Tuším sa tu naučím aj šoférovať haha. Hneď prvý deň v práci som sa spoznala s jedným Slovákom Erikom, čo robí housemana a náhodou ma viezol v autíčku. Takže všetci „waťáci“ sme tu nejak roztrúsení a o veľa ľuďoch ešte ani neviem a postupne sa takto náhodne stretávame.

Na obed, na ktorý sa teším odkedy dojem raňajky, som si dnes dala tie ich slávne makaróny so syrom a musím povedať, že boli výborné a dala som si ich dva krát, ešte aj keď sme odchádzali :D Nie sú ako naše cestoviny poliate syrom. Neviem aký syr tam presne dávajú ale bolo to tak o 70% lepšie ako naše syrové cestoviny. Dnes som vlastne obedovala 2 krát lebo sme skončili o 3-tej a z práce nám išiel bus až o 4-tej tak sme si s Verkou išli ešte naložiť. Vyskúšala som aj ich čokoládový puding s mangom, hroznom, hruškou a ananásom a bola to instantná závislosť.

Čo sa týka počasia, teplo je tu zatiaľ primerané a také ako normálne leto na Slovensku. Aj keď miestni ľudia to volajú, že chladné dni :D Tak sa trošku bojím keď prídu tie „teplé“ dni.

21.06.2018

Druhý týždeň sme už upratovali okolo 10 izieb a nevládzem. Haha šokujúce. Po prvom týždni nám zmenili inštruktorku a robíme s Elvírou /potterhead mode activated/, ktorá je z Mexika a robí tu už 7 rokov. Vie po anglicky ešte menej ako Mária, ale je celkom v pohode. Z jej rozprávania som zachytila, že už má dospelé deti. Buď to, alebo vysokého muža, idk. Po pár dňoch som zistila, že Elvíra ma nemá veľmi v obľube, lebo tuší, že ja nemám v obľube drhnúť hajzle.

Dnes bol ale fajn deň, aj keď už padla prvá 40-tka odkedy som tu. Čo nás tak milo prekvapilo a potešilo bolo to, že manažér dnes behal na aute po celom rezorte a rozdával každému nanuky. :) Tak som si uchmatla jeden čokoládový a sedeli sme 15 minút len tak. Asi tu ostanem :D

Dnes nás prvý krát pustili upratovať aj jednu VIP izbu, do ktorej mala prísť nejaká celebrita, ale tajili to statočne. Tak som si aspoň predstavovala, že tam príde Orlando Bloom, aby sa mi ľahšie leštili nočné stolíky. Dostali sme dnes aj prvý “tips” - 20 doláčov od takých troch žien čo sme im upratovali “stay over”. Poteší. Do momentu, keď zistíš, že si to musíš deliť medzi 4.

Obed bol aj dnes super, vždy moja najsvetlejšia časť dňa. Boli také plackové záviny plnené niečím čo mi pán kuchár opísal ako podobné ako burrito, ale keďže som burrito ešte nejedla, tak som nevedela do čoho presne idem. Nakoniec to bolo plnené takou plnkou, kde bol roztečený syr a taká akoby fazuľková kaša, ktorá chutila prekvapivo dobre. Pre istotu som si k tomu ešte naložila extra ryžu a plno šalátu. Pomaly si zvykám na túto mexickú kuchyňu, ktorú som do teraz nemala veľmi preskúmanú. Okrem toho sme si naložili aj červený melón a ďalšiu zmrzlinu, lebo kto by odolal plnému kýbľu vlastnej vanilkovej zmrzliny. No ja som sa nevedela ani postaviť potom a nie ešte ísť natrásať periny.

Počas tréningu sme si prešli všetkými typmi izieb, medzi ktoré patrili aj takzvané casity veľké ako byt. Jedna kuchyňa s obývačkou, 2 spálne a 2 kúpeľne. A balkóny s grilom. Aj keď to nám hneď vysvetľovali, že v Arizone je momentálne zakázané opekať aj grilovať a zakladať kadejaký oheň. Pred dvoma dňami sa stalo, že niekto len na ceste vyhodil cigaretku z okienka auta a vzbĺkol pri ceste taký pás trávy a meškal nám kvôli tomu bus.

Dnes bolo v rezorte také predstavenie tradičných indiánskych tancov a niektorí naši čo mali voľno sa na to išli pozrieť. Už aj ja sa teším, kedy budem mať voľno.

Musím ísť konečne preskúmať tento kaňon!